O nás

Kto sme?

YMCA je jednou z najstarších a najrozšírenejších neziskových organizácií mládeže na svete. Usiluje sa o harmonický rozvoj človeka, jeho ducha, duše a tela prostredníctvom spoločenstva a programov, ktoré sú otvorené pre všetkých mladých ľudí bez ohľadu na pôvod, pohlavie, politické presvedčenie, sociálne postavenie, náboženské vyznanie a rasu.

YMCA je najväčšou mládežníckou organizáciou na svete a v súčasnosti pôsobí v 124 krajinách sveta, ktoré sú združené do Európskej (EAY) a Svetovej (WAY) aliancie YMCA.

YMCA vznikla v r. 1848 v Anglicku, v našom štáte pôsobí od roku 1918. Po nútenom prerušení v r. 1951 bola jej činnosť obnovená v roku 1990. YMCA ponúka pestrú paletu aktivít pre kvalitné využitie voľného času detí, mladých ľudí a všetkých ostatných mladých duchom.

Miestne združenie YMCA Nesvady bolo založené 12.12.1996,
ako samostatný právny subjekt bolo zaregistrované 10.06.1998.

sme mimovládna, nezisková a nepolitická organizácia
naše združenie chápe svoje poslanie v živote spoločnosti ako ochotu pomáhať tam, kde nie je možná dostatočná starostlivosť zo strany štátu z akýchkoľvek dôvodov
nebudujeme na nových základoch, ale historicky nadväzujeme na viac ako 150 ročnú kvalitne rozbehnutú činnosť svetovej organizácie YMCA, ktorej cieľom je v prvom rade všetkým, čo robí poukazovať na praktický kresťanský život

Viaceré sociálno–psychologické zistenia potvrdzujú, že mladí ľudia hľadajú dobrodružstvo a vzrušenie, nové skúsenosti, poznania, aby si tak vyplnili voľný čas. Prevencia, to nie len poznávanie dôsledkov užívania drog, ale plnohodnotne naplnený voľný čas, cieľavedomá záujmová činnosť, teda primeraný a pre mládež príťažlivý program. Preto sa snažíme vnášať do svojej práce nové prvky, realizovať nové programy, niekedy za nedostatočnej finančnej podpory, s veľkým nadšením a obetavosťou.

Je našou túžbou rozdávať seba – dávať lásku.

Čo je našim poslaním?

Našim poslaním je vytvárať pre mladých ľudí možnosti na zábavné a pritom užitočné využitie voľného času. Rovnostranný trojuholník v znaku YMCA symbolizuje tri zložky osobnosti mladého človeka – telesnú, duševnú a duchovnú, ktoré by sa mali rozvíjať v rovnováhe. Preto v YMCA nájdeme kluby a družstvá tradičných aj netradičných športov (prostredníctvom YMCA sa k nám z Ameriky dostali basketbal a volejbal, takisto prvé baseballové družstvá hrali v YMCA), ale aj hudobné a divadelné kluby, jazykové kurzy a spoločnosti zaoberajúce sa štúdiom Biblie, dobročinnosťou a pomocou ľuďom, ktorí ju potrebujú. YMCA má viacero programov na pomoc mladým cestovateľom, prevádzkuje ubytovne a informačné centrá po celom svete. Toto všetko znamená nesmierne veľa práce a tú vykonávajú takzvaní riadni členovia YMCA. Sú to ľudia, ktorí na základe svojho kresťanského presvedčenia, vedení prikázaním lásky k blížnemu dobrovoľne prijali záväzok pracovať v združení YMCA v prospech všetkých mladých ľudí bez rozdielu ich rasy, národnosti vierovyznania či svetonázoru. Ostatní členovia, rovnako ako riadni, platia ročný členský príspevok a majú právo využívať všetky výhody, ktoré YMCA svojim členom poskytuje. Na rozdiel od riadnych členov ostatní členovia nemajú voči združeniu žiadne iné povinnosti. YMCA nie je zviazaná s nijakou cirkvou ani politickou stranou a nemá za cieľ ideologicky “spracúvať” mládež. Rešpektuje osobné presvedčenia každého človeka, pokiaľ nevedú k nepriateľstvu a neznášanlivosti.

Našim cieľom je:

Pozitívne ovplyvniť morálny vývin detí a mladých ľudí v zmysle takých postojov a hodnôt, ako sú úcta a ohľaduplnosť k človeku a prírode, ako aj priviesť ich k takémuto konaniu v každodennom živote
Napomôcť duchovnému prerodu mládeže a zvyšovať jej kultúrnu, odbornú, vzdelanostnú a športovú úroveň
Zaujať deti a mladých ľudí vo voľnom čase a tým ich ochrániť pred negatívnymi vplyvmi
Priblížiť deťom a mladým ľuďom základné princípy kresťanského učenia

Naša história

História YMCA Nesvady

V roku 1996 sme v našej obci založili občianske združenie YMCA – Young Men´s Christian Association. Našou túžbou bolo pomôcť deťom a mladým ľuďom v našom okolí. Videli sme na uliciach deti, ktoré sa nudia a nemajú doma rodičov. V našej obci bolo v tom čase dosť málo príležitostí, kde by mohli deti tráviť voľný čas.

Prvý prišiel s myšlienkou založiť YMCA Nesvady Pavol Kováč. Myšlienka pomôcť mladým ľuďom oslovila niekoľkých mladých ľudí, ktorí už pracovali v niektorej z cirkví ako učitelia nedeľných škôl. Bol to najvyšší čas využiť možnosť, ktorú nám po nežnej revolúcii (r. 1989) poskytla politická situácia – slobodne sa venovať mladej generácii. 12.12.1996 sme založili miestne združenie YMCA Nesvady.

Našou túžbou bolo robiť užitočnú a prospešnú prácu. Jedným z najzávažnejších dôvodov pre založenie YMCA bola skutočnosť, že v našej obci sídli v súčasnej dobe štyri aktívne cirkvi a vzájomná komunikácia nie je v niektorých prípadoch na dobrej úrovni. Žiadnemu z nás nebola pred narodením daná možnosť výberu rodiny alebo cirkvi. Našou túžbou bolo prekonať bariéry medzi cirkvami. Aj v našich stanovách je definované, že starostlivosť združenia zahŕňa všetkých mladých ľudí bez ohľadu na pohlavie, rasu, národnosť, náboženské vyznanie, sociálno-spoločenské postavenie a politické presvedčenie.

Už v roku 1996 sme založili na škole klub pre deti. Začalo chodiť 5-6 detí. V súčasnosti nám do klubu chodí 40–45 detí. Od septembra 2001 sme vytvorili už dva kluby – malý a veľký klub. Deti sme rozdelili podľa veku, pretože toľko detí naraz sa nedalo zvládnuť. Klub navštevujú deti z rôznych cirkví a tiež deti, ktoré nepatria do žiadnej cirkvi. Hľadáme to, čo nás spája a v čom vidíme spoločné záujmy.

Na začiatku našej práce v roku 1996 bolo naším snom mať plateného pracovníka, kanceláriu, počítače, internet. Niektorí sa nám smiali, pretože podpora štátu v tejto oblasti bola veľmi slabá a ekonomická situácia sa zhoršovala. Takže to bolo dosť ťažké. Ale Boh sa postaral. Sen sa stal skutočnosťou. Dnes už máme kanceláriu aj pracovníka, ktorý celý svoj pracovný čas môže venovať práci s deťmi. Máme počítače, pripojenie na internet. Našli sme ochotných ľudí, ktorí vidia zmysel našej práce a ktorí ochotne venujú aj svoje financie. Máme aj pravidelných sponzorov. Od roku 1997 sme začali okrem pravidelnej činnosti organizovať rôzne akcie pre deti – víkendové stretnutia detí s protidrogovou tematikou alebo s tematikou AIDS a sexuálne vzťahy, letné tábory, lyžovačky, návštevy plavárne, kina, športové podujatia.

Dnes mávame okrem klubu pravidelne každý týždeň aj športový krúžok YMCA, kde máme možnosť viac spoznávať deti, zblížiť sa s nimi, hovoriť o problémoch. Tento krúžok navštevuje okolo 40 detí.

Každým rokom narastá záujem detí o naše programy. Denne navštevujú aj rodičia kanceláriu a informujú sa o tejto práci. Máme možnosť mnohým povedať o Bohu a o tom prečo túto prácu robíme. V roku 2000 a 2001 našu prácu podporila Nadácia pre deti Slovenska.

Veríme, že práca v YMCA sa bude ďalej rozširovať.

História YMCA na Slovensku

Na územie Slovenska sa združenie dostalo po I. svetovej vojne v rámci YMCA v československu. Za peniaze amerických YMCA bola postavená aj budova YMCA v Bratislave. Bola majetkom YMCA v československu do roku 1951, kedy komunisti budovu zhabali a YMCA zrušili. Napriek tomu, že YMCA na Slovensku nikdy nebola masovou organizáciou, svojím pôsobením sa výrazne zapísala do povedomia svojich, súeasníkov. Vždy predstavovala vysoký štandard práce s deťmi a s mladými ľuimi, na eo pamätníci dodnes viaene spomínajú.

Oficiálne zaeínala YMCA na Slovensku pôsobiť po prvej svetovej vojne, kei do novo vzniknutej československej republiky prišli americkí sekretári, ktorí priniesli nielen vedomosti, ale aj praktické skúsenosti a nevyhnutnú materiálnu pomoc. Z dobových záznamov sme sa však dozvedeli, že už v osemdesiatych rokoch minulého storoeia, teda ešte v easoch Rakúsko-Uhorska, bola v Bratislave (vtedy Pressburg) skupina mladých mužov, ktorí sa údajne hlásili k programu YMCA.

Po vzniku ESR prišla do Bratislavy YMCA spolu s československým vojskom vo februári 1919. V roku 1920 bolo v Bratislave založené prvé združenie s názvom Železniená a poštová YMCA v Bratislave. Na Jelenej ulici e. 1 postavili veľký vojenský stan, ktorý slúžil najmä železnieným a poštovým zamestnancom. Vo vojenských barakoch pri Dunaji zriadili svoj prvý vojenský domov a na Laurinskej (vtedy Lorencovej) ul. e.8 bolo ústredie, ktoré v rokoch 1919-21 riadilo einnosť dvadsiatich domovov na území celého Slovenska. V rokoch 1922 až 192ľ armáda postupne prevzala einnosť YMCA do vlastnej správy. V marci 1920 prišiel do Bratislavy osobitný zástupca YMCA R.L. Dilley s poverením zistiť potreby a zabezpčeiť rozvoj YMCA na Slovensku, eo sa týkalo i profesionálnej prípravy vybraných pracovníkov. Príchod amerických sekretárov a ich neľahká práca pri zakladaní nových združení znamenali vysoko postavenú latku i pre YMCA na Slovensku. Slovenské miestne združenia boli od zaeiatku súeasťou československej YMCA, na rozvoji ktorej sa podieľali spoloene s českými združeniami. Vývoj jednotlivých miestnych združení bol zhruba rovnaký, keiže zakladajúci sekretári dbali na dodržiavanie zásad YMCA.

Ideový a programový rozvoj YMCA postupoval v jednote s rozvojom materiálnym. Americká YMCA neprinášala materiálnu obeť len tým, že financovala sekretárov, ktorí tu pôsobili zhruba dva roky, ale dodala i potrebné finanené prostriedky na stavbu objektov, bez ktorých si možno prácu YMCA v povojnových podmienkach len veľmi ťažko predstaviť.

Jednou z prvých úloh R.L.Dilleya bolo zaobstarať pozemok, naplánovať a pre Bratislavu vystavať novú budovu na rohu Šancovej a Karpatskej ulice. Stavba vznikala na naše súeasné pomery závratným tempom… Stavebné práce sa zaeali v apríli 192O, základný kameo bol slávnostné položený 8. aug.1920. Novostavba bola slávnostne otvorená o tri roky, 8.- 10. decembra 192ľ, pri príležitosti ľ. zjazdu YMCA v československu. Neskôr v rokoch 1926-1927 bola k budove pristavaná ešte telocvieoa, nové klubové miestnosti a slobodáreo.

Bratislavská budova, ktorá bola postavená na mieste bývalých Schulpeho kvetinových záhrad, bola a ešte aj dnes je označená pamätnými tabuľami na jeho počesť. Schulpe dal k dispozícii svoje pozemky, sám sa nadchol pre myšlienky YMCA. Ešte v októbri 1920 bolo vybudované detské ihrisko neskôr v budove zriadili nealkoholickú kaviareo, knižnicu, eitáreo, organizovali sa v nej rôzne podujatia, prednášky, predstavenia, včeierky ap.

V neskorších rokoch bol na Slovensku vybudovaný Domov v Tatranskej Lomnici, letný tábor pri Píle pod červeným Kameoom, neskôr budova s hotelom v Banskej Bystrici, letný tábor v Lueatíne, zakúpená bola budova v Lučenci a vybudovaný letný tábor v Oravskom Podzámku. Nemôžme zabudnúť a treba dodatoene oceniť najmä pomoc českého sekretára potom, kei americkí sekretári ukoneili v ESR svoju einnosť.

V roku 19ľ9 bola YMCA na Slovensku zakázaná a jej pracovníci, už v novej organizácii pod názvom ÚSAK (Ústav sociálny a kultúrny), viedli správu easti spomenutých zariadení aj poeas celého obdobia 2. svetovej vojny, kei YMCA nemohla vyvíjať svoju einnosť. Naialej fungovala obchodná škola a rôzne dlhodobé kurzy, ktoré zabezpčeovali ekonomickú sebestaenosť združenia. Preto mohla už hnei v roku 1945 (po prechode frontu bola nejaký eas v bratislavskej budove umiestnená sovietska vojenská poľná nemocnica) zaeať pracovať a pomáhať i združeniam v čechách, kde naopak poeas Protektorátu Eiech a Moravy bola jej existencia prerušená a prísne potlačená. Svoju Einnosť už ako „YMCA na Slovensku” mohla v tom istom roku obnoviť pod riadením Jána Pacanovského, za predsedníctva známeho literárneho vedca profesora Milana Pišúta a s úeinnou pomocou vzácneho eloveka, amerického delegáta pána Lawrence D. Aplina slobodne ju rozvíjať vlastne len tri roky, lebo už v r. 1948 bola na združenie uvalená národná správa.

Radikálny nástup komunistickej éry a jej jednotného Socialistického zväzu mládeže už po roku 1950 znamenal koniec všetkej einnosti YMCA v oboch eastiach štátu na dlhých 40 rokov. Pod nátlakom zastavila YMCA svoju einnosť a všetok majetok jej bol odoatý.

Z rôznych dôvodov, najmä náboženských rozdielností sa nikdy nedosiahla vyváženosť aktivity YMCA medzi českými zemami a Slovenskom, tábor v Oravskom Podzámku spravovalo, propagovalo a obsadzovalo úeastníkmi Ústredie YMCA v Prahe. Pozitívne možno hodnotiť prínos aj v tomto období, pretože na Orave sa stretávali české a slovenské deti, ktoré okrem toho mali možnosť stráviť prázdniny aj vo viacerých YMCArskych táboroch v čechách alebo na Morave. Predovšetkým treba hovoriť o prínose duchovnom a morálnom (napr. výchova k férovosti v športe, zdôrazoovanie demokracie a obeianskych princípov ap.) pre tú easť mládeže, ktorá bola prácou YMCA zasiahnutá, alebo ktorá túto prácu mohla sledovať. Na elenov sa všestranne kládli vysoké nároky a mladí ľudia mali možnosť naueiť sa správne žiť a pracovať. Umožoovali sa im kontakty zo zahranieím i spoznávanie kultúry iných národov.

V športovej verejnosti už dnes málokto vie, že mnohé športy sa na Slovensko dostali práve viaka pôsobeniu YMCA, ktorá priniesla a rozšírila napr. basketbal, volejbal, box, playgroundball, lukostreľbu apod. Tieto reálie sú dostatoeným zdôvodnením tvrdenia, že presadzovaním národnostnej i náboženskej znášanlivosti, ale najmä rozsiahlej medzinárodnej spolupráce má predovšetkým dnes YMCA svoje opodstatnené miesto medzi organizáciami detí a mládeže Slovensku natoľko, aby sa mohla zúeastoovať na zdravom rozvoji mládeže.

V období po revolúcii v novembri 1989 obnovilo sa v Prahe, v apríli 1990 združenie YMCA v česko-Slovensku a o niekoľko dní neskôr miestne združenie v Bratislave. V záujme jeho legálnosti v Slovenskej republike ustanovil sa prípravný výbor pre obnovu národného združenia YMCA na Slovensku (takto existovalo v rokoch 1945-1950), ktorý prizval k spolupráci strednú a mladú generáciu novozískaných elenov. Po úspešnom rozbehu v rokoch 1990 a 1991 odovzdali seniori vedenie YMCA na Slovensku predovšetkým mladým a dnes easť starších elenov tvorí skupinu Ypsilon-klubu.

Najväešou prekážkou k vráteniu skonfiškovaného majetku bola skutoenosť, že boli zničené všetky archívne materiály YMCA spred r. 1951 vinou ESM, resp. SZM ako následným majiteľom zariadení a objektov YMCA. V súeasnosti mnohí funkcionári a pamätníci vtedajšej YMCA už nežijú.

Súeasná realita a doterajšie skúsenosti nás neustále presviedeajú o tom, že kým nebude YMCA na Slovensku vrátený celý skonfiškovaný majetok, dovtedy bude združenie odkázané na dary, materiálnu pomoc a subvencie.

Pri obnovení YMCA na Slovensku v roku 1990 prevládal priveľký optimizmus a rozvoj YMCA sme už videli v ideálnych vnútropolitických a medzinárodných súvislostiach. Snažili sme sa vytvoriť organizaené, materiálne, technické a personálne predpoklady pre úspešný rozvoj všetkých charakteristických YMCArskych aktivít, V poprevratovej eufórii a neskúsenosti sme verili v svoj priaznivejší vývoj v porovnaní s inými organizáciami s podobným zameraním. V skutoenosti legislatívny vývoj ako i celková politická situácia v krajine pribrzdili rozvoj združenia a znaene skomplikovali a znemožnili navrátenie majetku, ktorý YMCA do roku 1950 vlastnila a budovala.

História YMCA vo svete

YMCA – Young Men’s Christian association je názov celosvetového združenia, ktorý sa do slovenčiny prekladá ako “Kresťanské združenie mladých ľudí”. Má na všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy dokopy okolo 10 miliónov členov.

Vznikla v roku 1844 vo Veľkej Británii ako prostriedok kresťanskej pomoci mladým ľuďom strateným v rýchlo sa industrializovaných mestách Veľkej Británie. Jej zakladateľom bol vtedy 21-ročný obchodný zástupca George Williams

Čo môže spôsobiť fúra sena…

Jedenásteho októbra 1821 sa na odľahlej poľnohospodárskej usadlosti v juhozápadnom Anglicku, na okraji nekonečných slatín, narodil chlapec menom George Williams. Žili tu veľmi tvrdým a jednoduchým životom. Nemali taniere, jedli z priehlbín v stole, ktoré sa po jedle vymyli horúcou vodou. George bol najmladší z ôsmich chlapcov. Bol drobný a pôvabný po svojej matke. Počas dlhých zimných večerov, keď všetci sedeli spoločne pri veľkom krbe, rozosmieval svojich bratov svojimi vtipmi. Ako by sa asi smiali, keby im niekto povedal, že sa tento človiečik stane lordom, čestným občanom mesta Londýn a bude pochovaný vedľa najväčších mužov národa, hrdinov z boja, politikov a básnikov v katedrále svätého Pavla. Už keď mal trinásť rokov opustil George školu a pracoval na rodinnom hospodárstve. Jeho bratia nad ním ale často ohŕňali nos: „Z toho nikdy nebude poriadny hospodár!” A keď raz v zlom počasí skončil aj s fúrou sena v priekope, bolo rozhodnuté. Poslali ho ku kupcovi s látkami v Bridgewater.

Mladý George skrátka využil príležitosť, ktorú neskôr poskytol ďalším a vec bola hotová. A tam sa rozhodlo o celom jeho ďalšom živote.

Zúrivo trieskal päsťami do stolu a nadával na všetko, čo sa mu nedarilo, a nadával a nadával. Svojich dvoch spolu učňov sa pýtal: „Prečo vy nikdy nenadávate a nehrešíte To vás nikdy nie neštvať” – „Ale áno”, odpovedal jeden z nich, „ale Boh nám pomáha, aby sme sa vedeli ovládnuť.” George sa na neho zarazene pozeral a niečo si zamumlal. Tí dvaja chlapci mu imponovali. Začal premýšľať o ich živote. Raz sedel šestnásťročný George na bohoslužbách v malom kostolíku, až celkom vzadu. A zrazu ho zasiahlo Božie slovo, náhle, ako blesk. George sa zľakol. Bežal do obchodu, vrhol sa do zapadnutého kúta na kolená a sľúbil Bohu: „Od teraz ti chcem patriť.” Celého ho naplnila radosť, akú nikdy predtým nepoznal. A zrazu tiež zistil: najdôležitejšie, čo môžem v živote robiť, je získavať ľudí okolo seba pre Krista.

„Ten mladý muž mi pripadá príliš malý”, prehlásil krčiac ramenami pán Hitchcock, šéf veľkého londýnskeho obchodného domu Hitchcock & Rogers, keď mu bol George predstavený jedným zo svojich starších bratov. Brat sa ale nenechal odradiť: „Malý síce je, ale je zdatný a šikovný.” „Dobre, príďte teda zajtra znova.”

„Skúsim to s tebou”, znelo na druhý deň rozhodnutie šéfa. A George nastúpil do obchodu ako predavač.

Nastali tvrdé časy. Nebola to žiadna sranda stáť v predpísanom čiernom obleku s bielou viazankou za pultom obchodu od siedmej ráno do deviatej večer a správať sa milo a priateľsky ku všetkým zákazníkom. A na obed bola iba krátka prestávka. Mladý zamestnanec bol ale taký zdatný, že sa po niekoľkých rokoch stal nákupcom a obrat obchodu významne stúpol. Mladí pomocníci museli spať v obchode, veľa ľudí v malom, zle vetranom priestore, po dvoch v posteli. A večer čo iného ich mohlo napadnúť, než vysedávať v krčme.Niektorý chlapci boli pekní darebáci. George sa dostal do veľkomesta plného nástrah a pokušení ako krásne zdravé jablko do hromady hnilých jabĺk. Ako dlho bude trvať, kým sa tiež začne kaziť

Ale bolo to inak. Práve naopak. George našiel najprv jedného rovnako rozmýšľajúceho kamaráta, čoskoro boli traja, štyria, desiati, ktorí sa pravidelne stretávali. Skupinka mladých ľudí, ktorí boli rozhodnutí žít s Bohom, rástla a rástla. Celým domom sa šírilo „nákazlivé zdravie” evanjelia a zasahovalo jedného za druhým.

Iba jeden človek sa nenechal nakaziť. Viedol zábavný klub a mal zlomyseľnú radosť z toho, keď mohol „pobožníčkárom” niekoho odlákať a získať pre seba. „Predsa nebudeš chodiť k tým bláznom. Nie si padnutý na hlavu, aby si nimi celý večer sedel nad Bibliou. Poď k nám, u nás je lepšia zábava!” Týmto spôsobom sa pokúšal pritiahnuť mladých ľudí na svoju stranu. A chcel to tým bláznom s Bibliou pekne znepríjemniť. Netušil, že jeho rozmarný život už bol podkopaný a narušený najväčšou mocou, ktorá vôbec existuje. Georgeova spálňa bola bojiskom. Nie, že by si navzájom rozbíjali hlavy. Bojovali inak, modlili sa za každého, kto sa ešte nerozhodol pre Krista. Raz ale sedeli smutní a unavení dlhým zápasom. Ako poraziť takého nepriateľa „Musíme ho získať”, povedal rozhodne George.

„Ako to chceš urobiť Nikto si nevedel rady. Zrazu sa George opýtal: „čo ho vlastne zaujímať” „Ustrice”, znela odpoveď. „Baviť sa, mať dobrú náladu, dobre sa najesť, iba nie vážneho…” „Dobre, tak ho pozveme na ustricovú hostinu!”

Ak čakal, že ho budú celý večer strašiť peklom a pokúšať sa ho obrátiť, bol sklamaný. Musel, či chcel či nie, pripustiť, že strávil veľmi príjemný a radostný večer. A ustrice chutili báječne…

Keď čoskoro na to vznikala prvá YMCA, bol bývalý posmievaˇč jedným z jej dvanástich zakladateľov.

Netrvalo to príliš dlho a aj šéf obchodného domu sa pridal s radosťou k mladému hnutiu. Tri roky po Georgeovom príchode bola celá firma, od najmladšieho člena až po riaditeľa, získaná pre Krista. Mladý bojovník však s tým nebol spokojný. Chcel pomôcť mladým pomocníkom z ostatných londýnskych obchodných domov. 6. júna 1844 založilo dvanásť mladých mužov v spálni Georga Williamsa Kresťanské združenie mladých mužov. Ich veľkým cieľom bolo viesť mladých ľudí v Londýne a na celom svete ku Kristovi.

George Williams sa stal podielovým vlastníkom firmy Hitchcock a významným obchodníkom svetovej metropoly – Londýn. Popri obchode venoval všetky svoje sily YMCA. A hnutie rástlo a silnelo. Rýchlo sa šírilo v Londýne a všade v Anglicku a prenieslo sa nielen do ďalších zemí v Európe, ale aj do severnej Ameriky, Ázie a Austrálie. V auguste 1855 sa George Williams zúčastnil prvej svetovej konferencie YMCA v Paríži, kde bola založená Svetová aliancia YMCA a prijatá Parížska báza.

Kráľovná Viktória povýšila Georga Williamsa „za jeho významné služby pre ľudstvo” do šľachtického stavu a mesto Londýn mu prepožičalo čestné občianstvo. V roku 1894 sa do Londýna zišli k oslave päťdesiatky YMCA ľudia s celého sveta.

Za päťdesiat rokov vyrástlo v hnutie na päť tisíc združení, ktoré mali pól milióna členov. George Williams ale ostal prostým kresťanom, akým bol vždy. Na stene jeho pracovne viseli slová: Boh predovšetkým! George Williams zomrel v roku 1905. Všade, kde prechádzal pohrebný sprievod, utíchol na chvíľu ruch veľkomesta. ľudia si skladali klobúky a stáli v daždi. George Williams bol pochovaný v katedrále sv. Pavla, kde ležia najväčší hrdinovia Anglicka, neďaleko sarkofágu námorného hrdinu admirála Nelsona.