YMCA
(Young Men’s Christian association) je názov celosvetového združenia, ktorý sa do slovenčiny prekladá ako “Kresťanské združenie mladých ľudí”. Má na všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy dokopy okolo 10 miliónov členov.
Vznikla v roku 1844 vo Veľkej Británii ako prostriedok kresťanskej pomoci mladým ľuďom strateným v rýchlo sa industrializovaných mestách Veľkej Británie. Jej zakladateľom bol vtedy 21-ročný obchodný zástupca George Williams
Ako k tomu došlo
Čo môže spôsobiť fúra sena…
Jedenásteho októbra 1821 sa na odľahlej poľnohospodárskej usadlosti v juhozápadnom Anglicku, na okraji nekonečných slatín, narodil chlapec menom George Williams. Žili tu veľmi tvrdým a jednoduchým životom. Nemali taniere, jedli z priehlbín v stole, ktoré sa po jedle vymyli horúcou vodou. George bol najmladší z ôsmich chlapcov. Bol drobný a pôvabný po svojej matke. Počas dlhých zimných večerov, keď všetci sedeli spoločne pri veľkom krbe, rozosmieval svojich bratov svojimi vtipmi. Ako by sa asi smiali, keby im niekto povedal, že sa tento človiečik stane lordom, čestným občanom mesta Londýn a bude pochovaný vedľa najväčších mužov národa, hrdinov z boja, politikov a básnikov v katedrále svätého Pavla. Už keď mal trinásť rokov opustil George školu a pracoval na rodinnom hospodárstve. Jeho bratia nad ním ale často ohŕňali nos: „Z toho nikdy nebude poriadny hospodár!” A keď raz v zlom počasí skončil aj s fúrou sena v priekope, bolo rozhodnuté. Poslali ho ku kupcovi s látkami v Bridgewater.
Mladý George skrátka využil príležitosť, ktorú neskôr poskytol ďalším a vec bola hotová. A tam sa rozhodlo o celom jeho ďalšom živote.
Zúrivo trieskal päsťami do stolu a nadával na všetko, čo sa mu nedarilo, a nadával a nadával. Svojich dvoch spolu učňov sa pýtal: „Prečo vy nikdy nenadávate a nehrešíte To vás nikdy nie neštvať” – „Ale áno”, odpovedal jeden z nich, „ale Boh nám pomáha, aby sme sa vedeli ovládnuť.” George sa na neho zarazene pozeral a niečo si zamumlal. Tí dvaja chlapci mu imponovali. Začal premýšľať o ich živote. Raz sedel šestnásťročný George na bohoslužbách v malom kostolíku, až celkom vzadu. A zrazu ho zasiahlo Božie slovo, náhle, ako blesk. George sa zľakol. Bežal do obchodu, vrhol sa do zapadnutého kúta na kolená a sľúbil Bohu: „Od teraz ti chcem patriť.” Celého ho naplnila radosť, akú nikdy predtým nepoznal. A zrazu tiež zistil: najdôležitejšie, čo môžem v živote robiť, je získavať ľudí okolo seba pre Krista.
„Ten mladý muž mi pripadá príliš malý”, prehlásil krčiac ramenami pán Hitchcock, šéf veľkého londýnskeho obchodného domu Hitchcock & Rogers, keď mu bol George predstavený jedným zo svojich starších bratov. Brat sa ale nenechal odradiť: „Malý síce je, ale je zdatný a šikovný.” „Dobre, príďte teda zajtra znova.”
„Skúsim to s tebou”, znelo na druhý deň rozhodnutie šéfa. A George nastúpil do obchodu ako predavač.
Nastali tvrdé časy. Nebola to žiadna sranda stáť v predpísanom čiernom obleku s bielou viazankou za pultom obchodu od siedmej ráno do deviatej večer a správať sa milo a priateľsky ku všetkým zákazníkom. A na obed bola iba krátka prestávka. Mladý zamestnanec bol ale taký zdatný, že sa po niekoľkých rokoch stal nákupcom a obrat obchodu významne stúpol. Mladí pomocníci museli spať v obchode, veľa ľudí v malom, zle vetranom priestore, po dvoch v posteli. A večer čo iného ich mohlo napadnúť, než vysedávať v krčme.Niektorý chlapci boli pekní darebáci. George sa dostal do veľkomesta plného nástrah a pokušení ako krásne zdravé jablko do hromady hnilých jabĺk. Ako dlho bude trvať, kým sa tiež začne kaziť
Ale bolo to inak. Práve naopak. George našiel najprv jedného rovnako rozmýšľajúceho kamaráta, čoskoro boli traja, štyria, desiati, ktorí sa pravidelne stretávali. Skupinka mladých ľudí, ktorí boli rozhodnutí žít s Bohom, rástla a rástla. Celým domom sa šírilo „nákazlivé zdravie” evanjelia a zasahovalo jedného za druhým.
Iba jeden človek sa nenechal nakaziť. Viedol zábavný klub a mal zlomyseľnú radosť z toho, keď mohol „pobožníčkárom” niekoho odlákať a získať pre seba. „Predsa nebudeš chodiť k tým bláznom. Nie si padnutý na hlavu, aby si nimi celý večer sedel nad Bibliou. Poď k nám, u nás je lepšia zábava!” Týmto spôsobom sa pokúšal pritiahnuť mladých ľudí na svoju stranu. A chcel to tým bláznom s Bibliou pekne znepríjemniť. Netušil, že jeho rozmarný život už bol podkopaný a narušený najväčšou mocou, ktorá vôbec existuje. Georgeova spálňa bola bojiskom. Nie, že by si navzájom rozbíjali hlavy. Bojovali inak, modlili sa za každého, kto sa ešte nerozhodol pre Krista. Raz ale sedeli smutní a unavení dlhým zápasom. Ako poraziť takého nepriateľa „Musíme ho získať”, povedal rozhodne George.
„Ako to chceš urobiť Nikto si nevedel rady. Zrazu sa George opýtal: „čo ho vlastne zaujímať” „Ustrice”, znela odpoveď. „Baviť sa, mať dobrú náladu, dobre sa najesť, iba nie vážneho…” „Dobre, tak ho pozveme na ustricovú hostinu!”
Ak čakal, že ho budú celý večer strašiť peklom a pokúšať sa ho obrátiť, bol sklamaný. Musel, či chcel či nie, pripustiť, že strávil veľmi príjemný a radostný večer. A ustrice chutili báječne…
Keď čoskoro na to vznikala prvá YMCA, bol bývalý posmievaˇč jedným z jej dvanástich zakladateľov.
Netrvalo to príliš dlho a aj šéf obchodného domu sa pridal s radosťou k mladému hnutiu. Tri roky po Georgeovom príchode bola celá firma, od najmladšieho člena až po riaditeľa, získaná pre Krista. Mladý bojovník však s tým nebol spokojný. Chcel pomôcť mladým pomocníkom z ostatných londýnskych obchodných domov. 6. júna 1844 založilo dvanásť mladých mužov v spálni Georga Williamsa Kresťanské združenie mladých mužov. Ich veľkým cieľom bolo viesť mladých ľudí v Londýne a na celom svete ku Kristovi.
George Williams sa stal podielovým vlastníkom firmy Hitchcock a významným obchodníkom svetovej metropoly – Londýn. Popri obchode venoval všetky svoje sily YMCA. A hnutie rástlo a silnelo. Rýchlo sa šírilo v Londýne a všade v Anglicku a prenieslo sa nielen do ďalších zemí v Európe, ale aj do severnej Ameriky, Ázie a Austrálie. V auguste 1855 sa George Williams zúčastnil prvej svetovej konferencie YMCA v Paríži, kde bola založená Svetová aliancia YMCA a prijatá Parížska báza.
Kráľovná Viktória povýšila Georga Williamsa „za jeho významné služby pre ľudstvo” do šľachtického stavu a mesto Londýn mu prepožičalo čestné občianstvo. V roku 1894 sa do Londýna zišli k oslave päťdesiatky YMCA ľudia s celého sveta.
Za päťdesiat rokov vyrástlo v hnutie na päť tisíc združení, ktoré mali pól milióna členov. George Williams ale ostal prostým kresťanom, akým bol vždy. Na stene jeho pracovne viseli slová: Boh predovšetkým! George Williams zomrel v roku 1905. Všade, kde prechádzal pohrebný sprievod, utíchol na chvíľu ruch veľkomesta. ľudia si skladali klobúky a stáli v daždi. George Williams bol pochovaný v katedrále sv. Pavla, kde ležia najväčší hrdinovia Anglicka, neďaleko sarkofágu námorného hrdinu admirála Nelsona.