YMCA

(Young Men’s Christian association) je názov celosvetového združenia, ktorý sa do sloveneiny prekladá ako “Kresťanské združenie mladých ľudí”. Má na všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy dokopy okolo ľ0 miliónov elenov.

Vznikla v roku 1844 vo Veľkej Británii ako prostriedok kresťanskej pomoci mladým ľuiom strateným v rýchlo sa industrializujúcich mestách Veľkej Británie. Jej zakladateľom bol vtedy 2ľ-roený obchodný zástupca George Williams

Ako k tomu došloť

Eo môže spôsobiť fúra sena…

Jedenásteho októbra 1821 sa na odľahlej poľnohospodárskej usadlosti v juhozápadnom Anglicku, na okraji nekončených slatín, narodil chlapec menom George Williams. Žili tu veľmi tvrdým a jednoduchým životom. Nemali taniere, jedli z priehlbín v stole, ktoré sa po jedle vymyli horúcou vodou. George bol najmladší z ôsmich chlapcov. Bol drobný a pôvabný po svojej matke. Poeas dlhých zimných včeerov, kei všetci sedeli spoloene pri veľkom krbe, rozosmieval svojich bratov svojimi vtipmi. Ako by sa asi smiali, keby im niekto povedal, že sa tento elovičeik stane lordom, čestným obeanom mesta Londýn a bude pochovaný vedľa najväeších mužov národa, hrdinov z boja, politikov a básnikov v katedrále svätého Pavla. Už kei mal trinásť rokov opustil George školu a pracoval na rodinnom hospodárstve. Jeho bratia nad ním ale easto ohaoali nos: „Z toho nikdy nebude poriadny hospodár!” A kei raz v zlom poeasí skoneil aj s fúrou sena v priekope, bolo rozhodnuté. Poslali ho ku kupcovi s látkami v Bridgewater.

Mladý George skrátka využil príležitosť, ktorú neskôr poskytol ialším a vec bola hotová. A tam sa rozhodlo o celom jeho ialšom živote.

Zúrivo trieskal päsťami do stolu a nadával na všetko, eo sa mu nedarilo, a nadával a nadával. Svojich dvoch spolu ueoov sa pýtal: „Prčeo vy nikdy nenadávate a nehrešíteť To vás nikdy nie neštveť” – „Ale áno”, odpovedal jeden z nich, „ale Boh nám pomáha, aby sme sa vedeli ovládnuť.” George sa na neho zarazene pozeral a ničeo si zamumlal. Tí dvaja chlapci mu imponovali. Zaeal premýšľať o ich živote. Raz sedel šestnásťroený George na bohoslužbách v malom kostolíku, až celkom vzadu. A zrazu ho zasiahlo Božie slovo, náhle, ako blesk. George sa zľakol. Bežal do obchodu, vrhol sa do zapadnutého kúta na kolená a sľúbil Bohu: „Od teraz ti chcem patriť.” Celého ho naplnila radosť, akú nikdy predtým nepoznal. A zrazu tiež zistil: najdôležitejšie, eo môžem v živote robiť, je získavať ľudí okolo seba pre Krista.

„Ten mladý muž mi pripadá príliš malý”, prehlásil kreiac ramenami pán Hitchcock, šéf veľkého londýnskeho obchodného domu Hitchcock & Rogers, kei mu bol George predstavený jedným zo svojich starších bratov. Brat sa ale nenechal odradiť: „Malý síce je, ale je zdatný a šikovný.” „Dobre, príite teda zajtra znova.”

„Skúsim to s tebou”, znelo na druhý deo rozhodnutie šéfa. A George nastúpil do obchodu ako predavae.

Nastali tvrdé easy. Nebola to žiadna sranda stáť v predpísanom eiernom obleku s bielou viazankou za pultom obchodu od siedmej ráno do deviatej včeer a správať sa milo a priateľsky ku všetkým zákazníkom. A na obed bola iba krátka prestávka. Mladý zamestnanec bol ale taký zdatný, že sa po niekoľkých rokoch stal nákupcom a obrat obchodu významne stúpol. Mladí pomocníci museli spať v obchode, veľa ľudí v malom, zle vetranom priestore, po dvoch v posteli. A včeerť Eo iného ich mohlo napadnúť, než vysedávať v kremeť Niektorý chlapci boli pekní darebáci. George sa dostal do veľkomesta plného nástrah a pokušení ako krásne zdravé jablko do hromady hnilých jabak. Ako dlho bude trvať, kým sa tiež zaene kaziťť

Ale bolo to inak. Práve naopak. George našiel najprv jedného rovnako rozmýšľajúceho kamaráta, eoskoro byli traja, štyria, desiati, ktorí sa pravidelne stretávali. Skupinka mladých ľudí, ktorí boli rozhodnutí žít s Bohom, rástla a rástla. Celým domom sa šírilo „nákazlivé zdravie” evanjelia a zasahovalo jedného za druhým.

Iba jeden elovek sa nenechal nakaziť. Viedol zábavný klub a mal zlomyseľnú radosť z toho, kei mohol „pobožníekárom” niekoho odlákať a získať pre seba. „Predsa nebudeš chodiť k tým bláznom. Nie si padnutý na hlavu, aby si nimi celý včeer sedel nad Bibliou. Poi k nám, u nás je lepšia zábava!” Týmto spôsobom sa pokúšal pritiahnuť mladých ľudí na svoju stranu. A chcel to tým bláznom s Bibliou pekne znepríjemniť. Netušil, že jeho rozmarný život už bol podkopaný a narušený najväešou mocou, ktorá vôbec existuje. Georgeova spáloa bola bojiskom. Nie, že by si navzájom rozbíjali hlavy. Bojovali inak, modlili sa za každého, kto sa ešte nerozhodol pre Krista. Raz ale sedeli smutní a unavení dlhým zápasom. Ako poraziť takého nepriateľať „Musíme ho získať”, povedal rozhodne George.

„Ako to chceš urobiťť” Nikto si nevedel rady. Zrazu sa George opýtal: „Eo ho vlastne zaujímať” „Ustrice”, znela odpovei. „Baviť sa, mať dobrú náladu, dobre sa najesť, iba nie vážneho…” „Dobre, tak ho pozveme na ustricovú hostinu!”

Ak eakal, že ho budú celý včeer strašiť peklom a pokúšať sa ho obrátiť, bol sklamaný. Musel, ei chcel ei nie, pripustiť, že strávil veľmi príjemný a radostný včeer. A ustrice chutili bájčene…

Kei eoskoro na to vznikala prvá YMCA, bol bývalý posmievae jedným z jej dvanástich zakladateľov.

Netrvalo to príliš dlho a aj šéf obchodného domu sa pridal s radosťou k mladému hnutiu. Tri roky po Georgeovom príchode bola celá firma, od najmladšieho ueoa až po riaditeľa, získaná pre Krista. Mladý bojovník však s tým nebol spokojný. Chcel pomôcť mladým pomocníkom z ostatných londýnskych obchodných domov. 6. júna 1844 založilo dvanásť mladých mužov v spálni Georga Williamsa Kresťanské združenie mladých mužov. Ich veľkým cieľom bolo viesť mladých ľudí v Londýne a na celom svete ku Kristovi.

George Williams sa stal podielovým vlastníkom firmy Hitchcock a významným obchodníkom svetovej metropoly – Londýn. Popri obchode venoval všetky svoje sily YMCA. A hnutie rástlo a silnelo. Rýchlo sa šírilo v Londýne a všade v Anglicku a prenieslo sa nielen do ialších zemí v Európe, ale aj do severnej Ameriky, Ázie a Austrálie. V auguste 1855 sa George Williams zúeastnil prvej svetovej konferencie YMCA v Paríži, kde bola založená Svetová aliancia YMCA a prijatá Parížska báza.

Kráľovná Viktória povýšila Georga Williamsa „za jeho významné služby pre ľudstvo” do šľachtického stavu a mesto Londýn mu prepožiealo čestné obeianstvo. V roku 1894 sa do Londýna zišli k oslave päťdesiatky YMCA ľudia s celého sveta.

Za päťdesiat rokov vyrástlo v hnutie na päť tisíc združení, ktoré mali pól milióna elenov. George Williams ale ostal prostým kresťanom, akým bol vždy. Na stene jeho pracovne viseli slová: Boh predovšetkým! George Williams zomrel v roku 1905. Všade, kde prechádzal pohrebný sprievod, utíchol na chvíľu ruch veľkomesta. 1udia si skladali klobúky a stáli v daždi. George Williams bol pochovaný v katedrále sv. Pavla, kde ležia najväeší hrdinovia Anglicka, neialeko sarkofágu námorného hrdinu admirála Nelsona.